Puntove Írsko

Puntove Írsko

Aug 2012

Poznáte ten pocit keď vám niečo nedá spávať? Keď sa do vás niečo zakliešti a podchvíľou sa vám to pripomenie? Tak ja to mám takto rozrobené s mestom Galway… tak dlho ma nahlodávala myšlienka, že sa tam musím vrátiť, až som jej po 2O rokoch podľahol!

V pamäti som mal stále svoju prvú cestu, keď som sa po ostrove túlal s Írskym denníkom Heinricha Bölla v batohu. Podľa knihy malo byť všade kopec opustených kaštieľov, v ktorých sa dá zadarmo prenocovať. Neuvedomil som si, že od vydania denníka prešla večnosť.

Po opustených kaštieľoch nebolo ani chýru, ani slychu. Jediná sľubne vyzerajúca zrúcanina stála v Galway, na druhej strany rieky Corrib. Reálna vidina noci á la knieža / dobrodruh sa mi pomaly ale isto začala rozplývať. Nablízku nebol žiadny most…

…duša na mieste

Po rokoch som zistil, že išlo o pozostatky kaštieľa Menlo, ktorý vyhorel v júli 1910 za záhadných okolností. V stáročnom šľachtickom sídle bol vtedy iba koniar James Kirwan, dve slúžky a telesne postihnutá Ellen Blakeová. Keď koniar nad ránom zistil, že krídlo, v ktorom spí Ellen, je pohltené v plameňoch, podarilo sa mu vyliezť von oknom po brečtane. Slúžky utiekli pred plameňmi na 12-metrovú vežičku, odkiaľ kričali o pomoc. Bohužiaľ, žiadny rebrík nebol dostatočne vysoký na ich záchranu. Prvé dievča skočilo na podložené kopy sena tak nešťastne, že na mieste zahynulo. Druhé prežilo pád so stratou vedomia. Po šľachtičnej Ellen Blakeovej sa nenašla ani stopa. Múry obrastené brečtanom stále pripomínajú tieto smutné udalosti.

Dnes sa tu pasú polodivé kravy a v mesiaci lásky sem chodia páriky na romantické pikniky. Napriek tomu, že som chodil popri rieke celý deň, ani teraz som nenašiel cestu k zrúcanine. S odstupom času považujem za šťastie, že som tam vtedy nespal. Určite tam v noci straší.

to najkrajšie…

Ak prejdete z Galway autobusom do 30 km vzdialenej dedinky Rossaveal (pôvodný írsky názov Ros a‘ Mhíl znamená „Polostrov morskej obludy“), môžete podniknúť výlet na Aranské ostrovy. Spolu s útesmi v Donegale patria k tomu najkrajšiemu, čo som v tejto krajine videl. Z troch hlavných ostrovov si nenechajte ujsť najväčší Inishmore. V prístave si môžete prenajať bicykel, alebo minibus, ktorým sa dostanete do najzaujímavejších kútov ostrova. Okrem rákosových striech, príšernej angličtiny domorodcov a starých náhrobných kameňov, sa môžete pokochať aj kolóniou tuleňov.

Hlavnou atrakciou je však kamenné opevnenie Dun Aengus, najmajestátnejšia európska stavba z doby železnej. Monument sa skladá zo série múrov kruhového tvaru a vnútornej citadely. Zo stometrového útesu je nádherný výhľad na 120-kilometrový úsek pobrežia Atlantiku. Ak sa bojíte výšok, odporúčam natiahnuť sa len tak do trávy a nasávať magickú energiu. Zvukovú kulisu vám budú robiť gigantické vlny, ktoré bez prestania bičujú pobrežie. Nemyslite radšej na to, že občas sa časť brala zrúti. Naposledy sa tak stalo pred 2000 rokmi a v studenom oceáne skončila polovička stavby. Brrrŕ!

…a zostal mi song

Galway, správne stredisko grófstva Connacht a štvrté najväčšie mesto v Írsku, sa veľmi rýchlo mení z provinčného mestečka na moderné centrum západnej časti krajiny. Pred desiatimi rokmi malo niečo vyše 70-tisíc obyvateľov a pri súčasnom tempe by do konca desaťročia mohol počet prekročiť 100-tisíc. Od jari do jesene sa to v uliciach hemží turistami.

Počas mojej návštevy sa v miestnych Docks konal festival pri príležitosti zastávky jachtárskej súťaže Volvo Ocean Race. Čakanie vo frontách na pivo a párky, ani vystúpenie miestnej superstar však nebolo nič pre moju citlivú povahu. Našťastie som hneď pri vchode naďabil na amatérsku kapelu, ktorá ma okúzlila nasadením a bláznivým imidžom. Spravil som si im pár fotiek a oni ma stihli nainfikovať jednou melódiou. Dnes je to jeden z mojich najmilších songov. Vďaka chlapci. Keď sa vrátim do Galway, máte u mňa Guinness.

Text a foto ::: Peter “Punto” Remiš
Peter „Punto“ Remiš

spevák, textár, blogger a majiteľ jazykovej školy. 

Keď nekoncertuje, venuje sa anglickému jazyku, ktorý tiež odborne vyučuje vo svojej škole SKYPERS.